Ďalší náročný víkend za nami. Tentokrát v Anglickom Wolverhamptone neďaľeko letoviska Birmingham.
Konali sa Národné majstrovstá veteránov Anglicka, ale nielen pre domácich, ale bol to medzinárodný turnaj pre všetkých veteránov, ktorý sú členmi VETTS anglickej veteránskej komunity. Viac ako 40 národností sa zúčastnilo.
Nemal som veľa času na prípravy nakoľko posledné 2 mesiace som veľmi zaneprázdnený, veľa cestujem aj za stolným tenisom, turnajmi a teda čas na tréning mi veľmi nezostáva. Čo ale pre nás veteránov už nie je až taký problém, lebo podstata je cítiť sa dobre a byť s priateľmi na pohodových miestach. Samozrejme, že aj šport je to hlavné za čím ideme, ale treba nájsť tú správnu kombináciu harmónie a radosti.
Bohužial som sa nemohol zúčastniť na 4.Celoslovenskom bodovacom turnaji vo Vranove, lebo termíny sme mali tie isté a ja som si vybral radšej Anglicko. Mám tu veľa dobrých priateľov, hlavne z Tureckej Antálie a sľúbil som, že raz určite prídem.
Dostal som pozvánku na toto veľké podujatie, ktorú som samozrejme ako cestovateľ a náruživý priaznivec tohoto krásneho športu nemohol odmietnuť. Tento krát bohužial bez môjho veľkého a rodinného funklubu.
Prílet na neďaleké letisko v Birminghame bol v celku dobrý, ale potom sa nám mierne skomplikovala cesta, nakoľko jeden z hlavných organizátorov Adrian Jones ma bol vyzdvihnúť na letisku, cesta späť do haly už bola horšia, a trvala cez 2 hodiny nakoľko bol piatok a zápchy, za normálnych okolností to mala byť pól hodinová jazda s autom.
S veľkým meškaním sme dorazili do športového centra WV Active Aldersley, kde sa mali uskutočňovať všetky prípravy na zajtrajší šampionát. Ako správny kamarát som nezaváhal a pomohol som pri prípravách haly a rozkladania stolov, ohrádok a rozhodcovských stolíkov.
Musím podotkúť, že sa rozkladalo 38 stolov v jednej obrovskej hale.
Ako pomocník ale aj ako pozorovateľ musím napísať, že partia veteránov z VETTS je obklopená skutočne úžasnými a nápomocnými ľuďmi, bez takýchto ľudí by sa taký veľký šampionát nemohol uskutočniť.
Každý jeden dobrovoľník pomáhal ako vedel, aby sa 2 dňový šampionát mohol bez väčších problémov uskutočniť.
Nakoniec sa to podarilo na výbornú. 38 stolov, viac ako 360 hráčov, úžasná atmosféra počas 2 dní, emotívne momenty a veľa národností si zmeralo svoje sily na tomto Národnom turnaji veteránov v Anglicku.
Prepracovaný systém a software, ktorý angličania používajú je v skutku skvelý. Vsetko mali online predpripravené a vylosované s presným časovým harmonogramom. Mali aj vlastného profesionálneho fotografa. Pri vstupe do haly bol aj Butterfly obchod s rôznymi stolnotenisovými predmetmi.
PRVÝ hrací deň bol najnáročnejší. Od rána začali skupinové súťaže všetkých kategórii. Každý musel najprv po príchode potvriť svoju zaregistráciu, a potom sa išiel rozohrať alebo čakal na svoje vyhlásenie skupiny. Tak isto ako to zvykne byť, čo skupina to stôl. Čiže spolu na 38 stoloch. Ak nejaký hráč meškal, alebo sa pozabudol, vyhlásili ho znova, alebo sa pustil ďalší zápas v poradí, aby nebol veľký prestoj.
Aby som nezabudol, tak organizátori mali aj zvlášť stolíky, kde predávali svoje reklamné predmety ako – tričká, tašky, odznaky, kľúčenky, kalendáre, diáre, perá, podpivníky, záložky do kníh v naozaj dobrých cenách. Toto veľmi chválim.
Treba hlavne spomenúť riadenie turnaja a ľudí za hlavným stolom, ktorý bol oveľa väčší ako sme na neho my zvyknutý. Celkovo cca 10 organizačných a riadiacich ľudí, ktorý mali perfektne zadelené svoje práce a pozície. Deň/noc, deň/ noc neustále pracovali. 3-4 počítače. Každý mal niečo na starosti – vyhlasovanie zápasov, zapisovanie zápasov, riadenie, online reporting, prihlasovanie hráčov a kopec iných dôležitých vecí, ktoré treba pre plynulý priebeh takéhoto veľkého turnaja.
Áno, tento tím skvelých ľudí bol zohratý a každý presne vedel čo a ako. Za toto im patrí určite veľká GRATULÁCIA a POCHVALA. A nie je to vždy o peniazoch ale často krát o láske k športu, zanietenosti, nápomocnosti a dobrom srdci.
– ĎAKUJEM VÁM tím VETTS –
- skupinové súťaže prebehli podľa plánu od rána do cca 14:00, a potom nasledovali skupinové súťaže štvorhier.
- zo štvorhier postupoval zo skupiny iba jeden, skupiny boli po 4.
- z jednotlivocov postupovali prvý dvaja (3-4 členné skupiny)
- z mix štvorhier tak isto postupoval iba prvý (3-4 členné skupiny)
DRUHÝ hrací deň: začínali sa skupiny v MIX štvorhrách a nasledovali postupové skupiny.
Tu musím podotknúť iný systém pri jednotlivcoch, tí čo postúpili z 1,2 miesta išli ďalej podľa rozlosovania do ďalšej skupiny po 3 členoch, kde už ďalej postúpil iba jeden do hlavného vyraďovacieho pavúka. Toto zatial u nás ešte nie je, ale nie je to najhorší systém. Hráč si garantovane zahrá viac zápasov.
Samozrejme sa hrala aj útecha – consolation.
Vo štvorhrách sme s mojim parťákom, spoluorganizátorom Adrian Jones bojovali čo sa dalo. Prvý zápas sme bravúrne vyhrali 3:0, potom sme podľahli 0:3 prvým nasadeným poliakom a posledný zápas sme veľmi tesne prehrali 2:3. Užili sme si to, kožu sme nedali zadarmo a bol to výborný zápas a zážitok.
MIX štvorhru som hral s domácou Ritou Lopes, prvý zápas sme otočili a vyhrali 3:2 a potom sme svoj postupový zápas pokazili, keď sme nevyužili sľubné vedenie v dvoch setoch a prehrali sme 0:3 a tým nepostúpili ďalej. Možno nám ešte chýbala zohratosť.
Mne ako jedinému Slovákovi sa podarilo postúpiť v jednotlivcoch z 4 člennej skupiny ďalej z prvého miesta po tuhom boji. V ďalšej postupovej skupine som po prvom vyhratom zápase 3:1 nezvládol svoj posledný zápas, keď som musel čeliť aj zraneniu a ztuhnutiu. A tým sa moje pôsobenie ukončilo (na úrovni 17-32). Mrzí ma to nakoľko som sa chel prebojovať vyššie, ale verím, že časom sa mi podarí postúpiť ďalej.
Opäť som spoznal strašne veľa nových a veľmi príjemných ľudí. Musím povedať, že táto cesta a výlet do Anglicka bola pre mňa veľkým prínosom. Chcel som spoznať ich systém a zoznámiť sa s ľuďmi, ktorí majú na starosti anglických veteránov. Nakoľko mojim snom je rozšíriť komunitu veteránov a prepojiť ju s viacerými medzinárodnými organizáciami.
Stretol som tu aj veľa známych ľudí, s ktorými držíme dlhoročné kontakty, len v skratke napr. kamarát z Kolumbie proti ktorému som hral finále v Slovinsku (Ferxexy Ayala), môj obľúbený čínsky kamarát Victor Guang SHI, proti ktorému som hral skvelý zápas v Ríme, Roy Norton (84 r.) ktorý pravidelne navštevuje Tureckú Antalyu, skvelé trio dievčat z Estónska (Katlin, Pille a Kai) , veľmi mile pani Teresa Devaney a Vivienne Barry z Írska, Vladimir z Ruska, Ryan z Anglicka, ktorý má manželku z Košíc, Rita a Luigi, maďarsky hovoriaci pár, ktorý žije uz 17 rokov v Írsku, a mnoho iných.
Už teraz sa teším na môj ďalší návrat do Anglicka, nakoľko je tu obrovská základňa veteránskych súťaží organizvaných po celom Anglicku, ktoré je naozaj obrovské a tak isto aj kvalita dobrých hráčov.
Verím, že sa mi raz podarí priblížiť sa aj k stupienku víťazov.
Ak sa Vám to podarilo dočítať do konca, tak Vám patrí obdiv a možno aj malá medaila 🙂
Ešte taká malá pikoška ktorú by bolo naozaj škoda nespomenúť, a to že na tomto podujatí bola aj kategória 90+ a musím povedť, že finálový zápas bol naozaj niečo špeciálne a oku lahodiace. Tomuto sa hovorí VETERÁNI. To čo títo dvaja páni predviedli v ich zápase bolo skutočne ojedinelé a patrí im odo mňa klobúk dole. Zostrihané video z ich posledného setu si môžete vychutnať >>> TU<<<
Ďakujem za priazeň a vidíme sa už tento víkend v Čechách v Hluku na ďalšom turnaji v sobotu a potom na Medzištátnom stretnutí SK vs CZ v nedeľu.
FOTKY aj s krátkymi VIDEAMI >>> TU <<<
S pozdravom
Michal Škuril.
